ABY SA NEZABUDLO

Každá smrť poznačí človeka, najviac však jeho vlastná.

Keby smrť neexistovala, bolo by ju treba vymyslieť.

Kto žil v srdciach tých ktorých opustil, ten nezomrel.

Ja pôjdem tam, kam všetky pokolenia odišli.

A lesy budú stále v slnku sniť a vody driemať v lesku bielych hviezd.

Boli sme dvaja.

Dvaja na všetko - na lásku, na život, na boj i bolesť, i na hodiny šťastia.

Dvaja na výhry i prehry, na život a na smrť...dvaja !

Každý z nás musí niečo stratiť a niečoho sa vzdať,

je lepšie sa nevrátiť a len spomínať.

Nie je tu treba sĺz a nie je treba nárek, ani pokánie a trpké výčitky.

Veď v majestáte smrti ani zrnka nie je hany, je velebný len kľud.

Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého.

Čo strašné je, čo zlé je, to zomieranie je.

Ten život stály boj a mier len nakrátko;

a smrť len krátky boj a pokoj naveky.

Kto verí, nikdy nie je sám. Ani počas života, ani počas smrti.

Ľudia nenávidia smrť neprávom,

je to najistejšia obrana proti mnohým chorobám a nešťastiam.

Ľudský život sa napĺňa prostredníctvom mnohých úmrtí.

Mnohí z tých, čo žijú, by si zasluhovali smrť. A mnohí z tých,

čo zomreli, by si zaslúžili žiť.

Najmenej sa boja smrti tí, ktorých život má najväčšiu cenu.

Nie je ľahké žiť po smrti. Niekedy je treba minúť na to celý život.

Nikto nevie, čo je smrť, a predsa sa jej všetci boja,

akoby uznávali, že je najväčším zlom,

i keď je pre človeka najväčším dobrom.

Obávame sa smrti nie preto, že sme príliš milovali život,

ale preto, že sme príliš málo milovali ľudí.

Pre človeka, ktorý splnil svoju povinnosť, je smrť prirodzená a vítaná,

práve tak ako spánok.

Smrť prekonáme tým, že v nej objavíme Boha.

Smrť sa neriadi našimi plánmi.

Smrť znamená vždy poslednú bodku za slovom "Život".

Šťastný, kto zomrie skôr, než sám začne volať smrť, aby ho zobrala.

Žiadna smrť nemôže byť zlá, ak jej predchádzal dobrý život.

Žite tak, ako môžete, lebo večnosť svojej smrti neskrátite o nič.

Žijeme, aby sme sa vyhli smrti;

existujeme, aby sme sa vyhli neexistencii.

Život je zrodením k smrti.

Život je dosť dlhý, keď vieš, ako ho prežiť.

Život meriame skutkami a nie časom.

Ži tak, aby sa tvoji priatelia začali nudiť, až zomrieš.

Stále nariekame, že máme malo času, ale žijeme tak ako by sme ho mali na rozdávanie.

Kto v srdci žije, nezomiera.

Nezomrel, zostáva večne živý, kto spravodlivý bol a dobrotivý.

Vieme určite, že bol by tohto nášho prebývania stánok zborený,

stavenie od Boha máme, príbytok 

nie rukou robený, večný, v nebesiach.

Ten, kto v skrýši Najvyššieho prebýva,

v tieni Všemohúceho odpočívať bude.

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha vidieť budú.

Žiadny určite z nás nie je sám sebe živý,

a žiadny sebe sám nezomiera. Lebo nech sme živí,

Pánovi živí sme, nech zomierame, Pánovi zomierame.

A tak nech sme živí, nech zomierame, Pánovi sme.

Je čas zrodenia a čas zomierania...

Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a

ustarostení ste a ja Vám odpočinúť dám.

Ja v pokoji ľahnem a spať budem; lebo Ty, Hospodin,

sám zabezpečíš mi bývanie bezpečné.

Len láska zostane, tá smrť nepozná.

Blahoslavení sú od tejto chvíle mŕtvi, ktorí v Pánovi zomierajú.

Duch určite dá im, aby oddýchli si od prác svojich,

skutky ich potom idú za nimi.

Ja viem, že vykupiteľ môj je živý,

a že v deň posledný nad prachom mojím sa postaví.

Človek márnivosti podobný je, dni jeho ako míňajúci sa tieň.

Dni moje sú ako tieň nachýlený

a ja ako tráva uvädol som.

Hospodin je môj pastier,

ja nebudem mať nedostatku...

Keby som mohol ísť

cez údolie tieňov smrti,

nebudem sa báť zlého,

lebo Ty si so mnou.

Najviac zo všetkého ľudia stoja o to,

zachovať si život a zo všetkého najmenej si ho šetria.